Krátke postrehy

Óda na rúško hľadám slová v rúšku už niekoľko dní vidím len tvoje hnedé oči, hlas máš deformovaný rúškom bezpečnosti hľadám v ňom odtiene, ktoré mi pomáhajú poznať, či sa smeješ alebo smútiš žmurkni na mňa, žmurkni na mňa do rúška nakýchal som si zbytky z dnešnej operatívnej porady všetci sme sa drzo, nenávistne a neviditeľne […]

„Na HO“ – to nie je meno môjho nového čínskeho priateľa, ktorý lajkol môj príspevok na Linkidlne. Je to nová skratka v mojom živote, s ktorou sa učím užiť – je to som „na Home Office“. Z dôvodu koronavírusu mi môj milý zamestnávateľ udelil prvýkrát tento benefit. Už večer som si prestavil budík na mobile zo šiestej hodiny rannej na siedmu, ale budík […]

O ňom Finky Pinky sa šplhá na cukrovú horu, ceruzka je už úplne ohryzená zabudnutou optickou myškou, kto toto nakreslí, kým sa na to nezabudne? Z vrecka vyviera nová rieka a nebudeme ďaleko od toho, od čoho, keď sa Finky Pinky stane hviezdou celého zväzku internetových prepojení medzi tebou a niekým iným. Železné ústa zošívačky cvakajú ostrými zubami ako keby […]

Zabudol som napísať úvod, zabudol som na meniny, zabudol som sa najesť, jeseň je čas zabúdania? Asi áno, lebo už teraz nám všade pripomínajú, že sa blížia Vianoce a tak nezabudnime na čarovné zaklínadlo „Oslíčku otřes se!“. Ja však dávam prednosť iným čarovným slovíčkam, i keď mám pocit, že niektorí už zabudli, čo sa tým myslí. Čin Čin galéria: […]

Poďme na jesenné prechádzky, sú poznačené ostrým slnkom, nie slniečkom, listami v povetrí, ktoré lietajú ako naše myšlienky a očakávaním. Na jeseň vždy človek niečo očakáva, aká bude zima, aké budú Vianoce, aké bude počasie, ako popolníme KPI, aké budú obchody, predaje,… a to je na nervy nezdravé. Poďme na chvíľu von (napr. aj do galérii), cestou nám […]

Trilógia o ráne a ránach Ráno v aute Ráno v aute mám v ústach chuť, aj keď som si umyl zuby, čudné? možno je z včerajších raňajok, obeda či spoločného večera, keď sme boli spolu. mám v ústach chuť, je okrúhla a nenápadne plachá, sedí na jazyku a zarýva sa do pamäti a rúk. mám v ústach chuť, je z teba, moje ústa boli na (pri) všetkom čo na […]

Do trávy Tráva si nevyberá miesto, kde narastie. Donesie ju vietor, človek, zviera, vec… Bude jej stačiť len kúsok zeme, Aspoň malý, taký za necht A vody aspoň toľko ako sĺz z jedného tvojho oka. Na ruke ma šteklia končeky stebiel tráv narastených v puklinách ako niečo jediné čo je tu, jediné a samé medzi nami dvomi. Sme do tej trávy zakliaty. […]

Dovolenky? Nič nemusím robiť, nemusím plniť žiadne ciele, môžem len ležať, jesť, piť, možno trošku šport (plávanie), veľa veľa vitamínu D,… Áno takto si oddýchne telo, ale oddýchne si takto aj hlava? Možno v tej časti, kde spomínam veľa tekutín alebo šport je možné, že mozog trošku zresetuje, ale čo trošku našu hlavu vykoľajiť nejakou neobvyklou […]

Vedľajšie účinky rôznych vynálezov, dejov či skutočností sú niekedy z dlhodobého hľadiska oveľa silnejšie a intenzívnejšie ako prvotný dopad. Pomaly sa šíria až kým nenájdu spoločný efekt s inými vedľajšími účinkami a potom vedia interferovať, ničiť, obracať na ruby ustálené skutočnosti, prinášať objavy či vynárať sa ako duchovia z našich automatov […]

Čo? Čo v mesiaci máj urobiť kultúrne pre naše vnútro? Môžeme sa nechať uniesť atmosférou hokeja stvoriť gestickou maľbou nejaký hrozný plagát na obraz našej hry, či akt svojej nahej ženy v kvitnúcej repke olejnej, ak vydrží ten žltý zápach aspoň na chvíľu (inak treba zvoliť na fotoaparáte športový režim), môžete si už ľahnúť do voňavej trávy, pozorovať […]