Do trávy
Tráva si nevyberá miesto, kde narastie.
Donesie ju vietor, človek, zviera, vec…
Bude jej stačiť len kúsok zeme,
Aspoň malý, taký za necht
A vody aspoň toľko
ako sĺz z jedného tvojho oka.
Na ruke ma šteklia končeky stebiel tráv
narastených v puklinách
ako niečo jediné čo je tu,
jediné a samé medzi nami dvomi.
Sme do tej trávy zakliaty.
Tráva si nevyberá miesto, kde narastie,
tak si zoberme z nej príklad.
Rajčiny
Dnes pozabíjam všetky svoje profily
ako Odyseus svojich nenažratých príbuzných
v jednej izbe
„delete, delete, delete, delete, delete….“
Už nechcem, nemôžem a niekedy už opäť nechcem,
vysávajú zo mňa všetku šťavu a púšťajú ju
do nekonečných drôtov a hier,
hier na lásku, hier na tankistu, hier na sex, hier na politiku.
Budem nekompromisný, pekne pomaly
profil za profilom budem vraždiť všetky moje aliasi,
kým sa celý nevyhľadím, nezničím
a celý očistený na jeden mail, poviem si:
„Od zajtra rána už budem žiť
len pre seba živého, separovaného a mŕtveho.“
už mi nenapíšeš, už ťa zajtra zase neporazím,
už ťa zajtra nezastrelím, už mi zajtra nenakladú,
nič, no hashtag, no coment, žiadna diskusia,
žiadne foto mojich zvrtakov a rýchlych víťazstiev.
A…. budem pestovať rajčiny
A povedzte mi, kto niečo také už dokázal?
Nemám sa s kým rozprávať, nemôžem ti písať
a masturbovať, nemám dnes víťazstvá a reakcie.
Budem ako Ježiš a na tretí deň postupne vstanem z mŕtvych
aspoň na tých stránkach, kde chcem…
zrodím si svoje nové ja, celkom čisté a neunavené
s popretŕhanými pupočnými šnúrami,
aj klávesnicu a myš si kúpim nové,
Možno ma niekto spozná a možno nie
prsty zase ľahko utekajú po písmenách
a hormóny šťastia sa vylievajú do rozhrania človek stroj.
Celá debata | RSS tejto debaty