Krátke postrehy

Do trávy

Tráva si nevyberá miesto, kde narastie.

Donesie ju vietor, človek, zviera, vec…

Bude jej stačiť len kúsok zeme,

Aspoň malý, taký za necht

A vody aspoň toľko

ako sĺz z jedného tvojho oka.

Na ruke ma šteklia končeky stebiel tráv

narastených v puklinách

ako niečo jediné čo je tu,

jediné a samé medzi nami dvomi.

Sme do tej trávy zakliaty.

Tráva si nevyberá miesto, kde narastie,

tak si zoberme z nej príklad.

Rajčiny

Dnes pozabíjam všetky svoje profily

ako Odyseus svojich nenažratých príbuzných

v jednej izbe

„delete, delete, delete, delete, delete….“

Už nechcem, nemôžem a niekedy už opäť nechcem,

vysávajú zo mňa všetku šťavu a púšťajú ju

do nekonečných drôtov a hier,

hier na lásku, hier na tankistu, hier na sex, hier na politiku.

Budem nekompromisný, pekne pomaly

profil za profilom budem vraždiť všetky moje aliasi,

kým sa celý nevyhľadím, nezničím

a celý očistený na jeden mail, poviem si:

„Od zajtra rána už budem žiť

len pre seba živého, separovaného a mŕtveho.“

už mi nenapíšeš, už ťa zajtra zase neporazím,

už ťa zajtra nezastrelím, už mi zajtra nenakladú,

nič, no  hashtag, no coment, žiadna diskusia,

žiadne foto mojich zvrtakov a rýchlych víťazstiev.

A…. budem pestovať rajčiny

A povedzte mi, kto niečo také už dokázal?

Nemám sa s kým rozprávať, nemôžem ti písať

a masturbovať, nemám dnes víťazstvá a reakcie.

Budem ako Ježiš a na tretí deň postupne vstanem z mŕtvych

aspoň na tých stránkach, kde chcem…

zrodím si svoje nové ja, celkom čisté a neunavené

s popretŕhanými pupočnými šnúrami,

aj klávesnicu a myš si kúpim nové,

Možno ma niekto spozná a možno nie

prsty zase ľahko utekajú po písmenách

a hormóny šťastia sa vylievajú do rozhrania človek stroj.