Krátke postrehy

(rok 2032) …prišla hodina dvanásta – nie tá osudová, ale tá obedová, zložil som komunikačnú masku z tváre na klávesnicu, obrazovka sa zamkla a ja smerujem svoje kroky hladné do kantíny. Už sa teším ako malý chlapec, dnes mám panenku zabalenú v slaninke, zelené fazuľové struky a opekané zemiačiky, a ak sa nebude nik pozerať, mám pri sebe aj soľ, trošku si to presolím, presne tak ako to mám rád. Beriem tácku, frankfurtskú polievku s napodobeninami párku na ňu kladiem z povinnosti. Ale panenka vyzerá, že je pravá, joj, cítim jej vôňu, proste teším sa. Prídem k pokladni a zrazu je to tu, kasa hlási „Na dnes prekročené množstvo kalórii, nepovolené jedlo!“. Podlomili sa mi kolená, poďakujem, ospravedlním sa, aby mi nestrhli body aj za správanie, v duchu nadávam, púšťam blesky a musím tanier vrátiť, resp. jedlo vymeniť za druhé, zo stĺpca pre zákazníkov s prvým upozornením. Museli mi zarátať včerajšiu čokoládu, inak si to neviem vysvetliť, veď ju kupoval kamarát, veď on na tom momentálne nie je zdravotne v poriadku so žalúdkom a má podhraničný príjem kalórii. Určite si ma našla kamera za vrátnicou, mal som si čokoládku predsa len dať do nepriesvitného prázdneho obalu, určite odsnímali ešte aj jej názov a kalorický limit mám v háji. To ani zajtra nič dobré nebude, mám slzy na krajíčku a za hriechy sa platí, toto sa povinným behaním veru neodbúra. Ruky mám spotené, cestoviny s jazzu omáčkou mi nejdú dole krkom.

Opäť sadám za pracovný stôl, nasadzujem komunikačnú masku a pracujem ďalej, ešte musím spracovať 64 záznamov a fotografií, skoro nečitateľných, skoro ľudských a bohvie od koho vlastne sú. Schválenie správneho dešifrovania záznamov po umelej inteligencii nie je jednoduchá záležitosť, po tom prúsere v jedálni ma dnes budú dvojnásobne kontrolovať. Nesmiem sa pomýliť, nech zase nespadnem o jednu triedu nižšie, nemôžem si to dovoliť. Konečne máme so ženou vlastnú nezdieľanú izbu, tento benefit si musím udržať. Urobím pár záznamov na vyše. Bože ako by sa mi robilo, keby som mal v bruchu tú panenku. Skúsim to zase o mesiac, len aby nebol výpadok mäsa, teraz pri tých problémoch s vodou, teplom a výpadkami klimatizácii, už kultivované mäso nerastie tak dobre ako voľakedy. Jeden prehrešok a koľko problémov s tým.

Na dnes končím, idem domov, v bruchu mi škŕka, urobil som všetko, aj tie záznamy navyše a ešte som stihol aj spätnú kontrolu, budú dva body plus na konci mesiaca. Ešte musím na ten prekliaty trenažér, určite to bude zase beh, kým mám v osobnej karte kolená hodnotené na 2+, tak ma z tej mašiny nedajú dole. Trénujem, v hlave mi lietajú myšlienky, či sa žene priznám s tou čokoládou a panenkou, alebo nie, to bude príbeh. Zase bude nadávať, kvalifikačné a sociálne body už máme aj tak dosť na hrane, ak nám zoberú izbu, určite odíde, už ju nebaví spoločná nocľaháreň. Ešte dva kilometre. Radšej jej to poviem, nech sa to nedozvie až pri mesačnom vzorkovaní, no dnes večer nebude dobrá nálada….