Krátke postrehy

Ráno IIIa.3

dvadsaťštyri hodinoví ľudia klepú na okná

ešte poskakujem v záhrade plnej balónov

nadýchnem sa z vankúša spomienok

je čas na čaj a prvú predpoveď počasia

v real- timovej databáze mojich myšlienok

začínam generovať obvyklé hlúposti

obraz dnešného dňa sa na jeden displej nezmestí

vírim prach a príležitosti, niečo na mňa sadne

každý dotyk svieti ako prst mimozemšťana

kráčam a sedím, milujem a pobehujem

garantované prémie pohlcujú krehkú realitu

v ušiach zvuk zašliapnutého slimáka

zariadenia pripravené, back-up frčal celú noc

záplaty na diery v duši inštalované

ekotop blízko mojej kože je prevoňaný

kuriér, čo teraz príde, nesie papierovú krabicu

každý kto len chce, môže robiť to, čo ja

zatvorené dvere bytu taja moju pivnicu

v súvislosti, v príležitosti, v rozvoji

veľké vzdialenosti prekonáš otvorením (sa)…

Zápisky

až mi schudne duša do starých nohavíc

a biely strom na záhrade vyrastie

odnesiem do zberu výpožičky stratených kníh

o ostrovoch plných pokladov a tajomstiev

zapnem hudbu na plné gule

natočím život na koleso a otvorím okno

vietor točí vrtuľami, možno tiež z lásky

ráno, keď vstanem najprv dlho sedím

a až potom sa začína môj dlhý deň

ani dnes nezomriem od hladu

vo mne zobudené gény neandertálca

posielajú ma po stopách zberača lovca

vždy som chcel pracovať na zbernom dvore

som utekajúci a spotený človek

dáždniky sa dnes už prestali používať

a oči, ktoré mi narástli na chrbte

nevedia plakať, len pozerajú za roh

budúcnosť je zvedavá sama na seba

bavia ma tvoje ruky, ktoré neustále prekladáš jednu cez druhú

ako jemné chumáčiky pestrofarebnej vlny

každý pohyb je slovo, každý pohyb je teplo

telá, kože a spomienky sa vrstvia

croissant so sladkou náplň z pomletých včerajších dotykov

tento príbeh je dnes už nedostupný

povedz niečo alebo ma chyť za uši

z tvojich očí a rúk ostatné už vytuším