Malá chvíľka k architektúre. Viete aké je podľa mňa v súčasnosti najkrajšie nedokončené stavebné dielo v Bratislave? Jama po starej autobusovej stanici, úžasné. Malí pracovníci na dne jamy inštalujúci železo a liatie betónu do formy. Treba si to vychutnať… keď stavba vyrastie ponad horizont, už to viac nikdy nebude ono. A ešte jedna ozdoba bratislavskej architektúry mi vrazila do očí. Veľmi, veľmi dávno som nešiel okolo Justičného paláca a zaujala ma na ňom výrazná reklama na oknách bufetu situovaného v pivnici tejto funkcionalistickej budovy postavenej podľa pensylvánsko-panoptického vzoru. Zdá sa, že forma sa začína spájať s obsahom.
White & Weiss galéria: názov výstavy „ “, autor Martin Gerboc, trvanie 20.3. – 11.05.2018. Konečne môžem pochváliť aj túto galériu, konečne trošku nestrojene pojatá výstava. Steny sú zahalené do čierneho skoro použitého igelitu (igelitu možno ako symbolu čohosi použitého a čierneho ako vchod do temnej stránky človeka?), čo výstave dodáva atmosféru, priamo k tomu zvolená hudba, ktorá ďalej zvýrazňuje temnú stránku človeka, ktorá sa vynára zo všetkých diel ako panoptikum našej vlastnej obscénnosti. Čítal som si viackrát sprievodné slovo od M. Marcelliho, ktorý zdôrazňuje ošklivosť, odpudivosť a deformitu jednotlivých postáv ako protiklad krásy, ktorá je v obrazoch plne potlačená („…Gerbocove obrazy, z ktorých tak neúprosne zmizla každá stopa krásy…“), ale myslím si, že návštevník je od úvodu pripravený na to, že výstava sa nezaoberá myšlienkou „krása verzus jej opak“, skôr si myslím, že hneď sme konfrontovaní výrazmi, ktoré nás vedú k myšlienkam, kam až autor zájde v pitvaní našich odvrátených pudových či sexuálnych častí nášho ja. Na pomoc v odkrývaní našej živočíšnosti, sexuality a agresie si autor priberá symboly fašizmu, sado masochizmu, divadla či spomínaných deformít ľudského tela. A zdá sa mi, že každý si tu nájde niečo o sebe, s podvedomia či zo snov. Postavy nie sú z inej galaxie, sú tu a sú to ľudia ako my. Mladí nahí pekne vyvinutí muži cikajúci na archu zmluvy pripomínajú cikajúceho belgického fontánového anjelika a keď si odmyslíme aranžmán okolo, bude to vyzerať ako nevinná hra typu, kto zahasí oheň či nevinné sexuálne orgie, až zasadenie tejto vyprázdňovacej činnosti do úplne iného obalu nás núti k polemike, prečo sa človek vie zmeniť na niečo obludné, niečo odporné. Výstava zanecháva v človeku otázky a preto ešte raz plus pre galériu.
Soda gallery: názov výstavy „DOUBLE (SPY) GAME“, autori Dalibor Martinis, Tadej Pogačar, trvanie 28.03. – 20.04.2018. Soda ide v ťažkých vodách absolutisticky konceptuálneho umenia, ktoré na tejto výstave prezentujú dvaja zahraniční autori, chorvátsky Dalibor Martinis a slovinský Tadej Pogačar. Snáď mala byť táto výstava zaradená hneď za výstavou S. Filka, bolo by jej viacej rozumieť, keďže isté paralely sú tu zrejmé, či určité východiská sú rovnaké i spôsob vyjadrovania. Avšak v tomto čase je to akýsi výstrel odnikiaľ nikam. Dezorientácia v priestore i čase. Niekto by mi mohol dať odpoveď na otázku, koľko ľudí na Slovensku pozná diela týchto autorov natoľko, že k nim nie je treba žiadny popis či poznámka, napríklad i v slovenčine. Ale poďme si povedať aj zopár krajších slov. Myslím, že spojenie týchto dvoch autorov do jednej výstavy bol dobrý nápad, diela sa celkom dopĺňajú, nevzniká tu nejaký diskomfort. D. Martinis je tu zastúpený sériou kozmických máp (Cosmic Counterfeits), či sériou cestovných lístkov (Counterfeits) zo 70 rokov (asi). T. Pogačar je prezentovaný časťou súboru diel pod názvom School’s Out či Laboratórium I. a II. Lámem si trošku hlavu, čo k tým dielam povedať. Ide predovšetkým o fotografie či fotografie a zásahy do nich, ktoré vychádzajú z paradoxov 70 rokov (ako dobývanie kozmu a relativizácie bytia) či novšie, kde je vidieť prítomný odpor voči inštitúciám, či akási pseudodokumentaristika. Nemám výhrady k výberu diel, ak by boli títo umelci u nás už veľakrát vystavovali, avšak na prvú výstavu v SR sa určite mohli vybrať i akčnejšie či populárnejšie diela. Takto je expozícia venovaná len veľmi veľmi úzkemu okruhu ľudí. Už minule som bol voči Sode taký kritický, ale nemôžem si pomôcť. Dnes by som dal ešte jednu otázku na Sodu, koľko Slovinských a Chorvátskych prisťahovalcov z Bratislavy (a nie je ich tu málo) prišlo na výstavu týchto relatívne populárnych a uznávaných umelcov?
Galéria Čin Čin: názov výstavy „Prekopreteky“, autor Pavol Prekop, trvanie 5.4. – 30.4.2018. Začnime hoci prekladom názvu výstavy, ktorý vlastne komentuje jednu časť vystavených diel, kde autor nezvyčajnou formou – angažovaným šperkom, kritizuje uponáhľanosť doby, prehnanú chuť byť prvý, byť víťazom, byť No. 1. Je tu séria šperkov predstavujúcich nekonečné ihrisko, kde nemôže nik zvíťaziť, keďže nemá ani začiatok ani koniec, či medaile, kde chýba ocenenie pre toho najlepšieho. Ale kto bude potom ten najlepší? Prežili by sme to? Tieto šperky sú vytvárané v 3D tlačiarni, uvidíme ďalej ako bude bojovať ručne vyrábaný šperk so šperkami, ktoré budú „tlačiarenské“ v slovenskom či svetovom meradle. Mne osobne sa najviac páčil, ak to poviem svojimi slovami „príbeh asfaltového chodníka“. Autor vyrezal časť asfaltového chodníka plného vydutých kopčekov od tepla, o ktoré neustále ale neustále zakopávame a pokryl ho materiálom z uhlíkových vlákien, pričom doňho vyrezal diery pre vyčnievajúce „hrby“. Následne do tvaru týchto kopčekov tvaruje tento tvrdý čierny materiál a vytvára z neho brošne. Tu som sa trošku stratil v pojme angažovaný šperk, no o to zaujímavejší je celý myšlienkový pochod autora a práca s nezvyčajným materiálom pre šperk, a inverzia celej tej myšlienky pretvoriť niečo, čo nám zavadzia, niečo čo je nežiadúce či škaredé na šperk, ktorý má milovaná žena na prsiach (skoro ako tretí prsník). Výstavu ešte dopĺňa urna, kde si za malý poplatok môžete odskúšať vlastné svedomie či angažovanosť a malé strieborné šperky. Pekná a možno až pútava priestorovo výrazná výstavička. (Angažovaný šperk – naozaj zvláštne slovné spojenie, ale videl som tie šperky aj v reálnom použití, a vyzerajú dobre a vaša partnerka nemusí byť vôbec hipsterka.)
Toľko k mesiacu apríl, DOT, ZAHORIAN & VAN ESPEN a Galéria 19 momentálne výstavy pripravujú (asi).
Celá debata | RSS tejto debaty