Krátke postrehy

Prvotný nápor tohtoročných povodní máme pomaly za sebou, ostáva upratovanie, vysúšanie, opravy… Skôr ako uschnú všetky naše snahy o pozornosť k tomuto živlu, zhodnoťme si trošku ich ostatné zdolávanie, aby to bolo nabudúce aspoň o trošku lepšie.

Začnime jednoduchou otázkou: „Dalo sa to zvládnuť lepšie?“, „Dalo“, jednoduchá odpoveď, ale ako, to je už ťažšie hodnotiť. Popíšem krok za krokom z môjho pohľadu.

Štátny sviatok cez povodne. Nech ju už je štátny sviatok akýkoľvek, je jasné, že obyvatelia, štát a aj podnikatelia budú počas zdolávania povodní/mimoriadnej situácie potrebovať nakupovať prostriedky na ich zdolávanie, či už sú to hadice, čerpadlá, rôzne prekrytia, náradie, atď. Štát mal dostatok času, aby mimoriadne povolil, ba priam až nakázal otvorenie obchodov s týmto tovarom v určených samosprávnych krajoch, prvé poučenie do budúcnosti.

Štátny sviatok II. Bolo to úplne šialené, že arcibiskup nebol schopný vystúpiť v televízii alebo napísať pastiersky list a povedať veriacim, aby nechodili do Šaštína na púť. Máme dostatok pútnych miest zasvätených panne Márii na Slovensku, kde sa dala púť preložiť, ak už nešlo inak a púť sa musela konať. Bolo to posielanie ľudí na smrť, našťastie, že sa tak nestalo.

Protipovodňové plány, alebo územné plány či povodňové plány záchranných prác, vedeli ste, že každá samospráva ho musí vypracovať? Pozrime sa, čo má v ňom napísané napríklad taká Devínska Nová Ves: „Záplavy: V prípade preliatia alebo poškodenia ochranných línií a hrádzi dochádza k postupnému zaplavovaniu: · Devínska Nová Ves: zaplavované územie po budovy na Istrijskej ulici. Na uvedenom území sú zaplavované suterénne a čiastočne aj prízemné priestory štátnych a obytných budov ako aj rodinných domov.“ – to je všetko, teda okrem všeobecných konštatovaní. Na webovej stránke mesta Stupava som povodňový plán ani nenašiel a napríklad mesto Malacky ho má z roku 2016, ako je na tom Vaša obec? A pritom v zmysle § 10, ods. 3, písm. c) zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami tento plán spracováva aj obec. Načo je dobrý taký povodňový plán, nuž okrem všeobecných konštatovaní a popisu zaplavovaného územia a predpokladaných opatrení, je potrebné do jeho príloh si vždy po každej povodni napísať, čo sme robili v obci, ako sme povodeň zdolávali, koľko materiálu, piesku sme potrebovali, koho sme aktivovali, čo bolo problémom. Na druhý raz, akoby som našiel.

Záchranné zložky? Toto si myslím, že je otázka veľmi ťažká a okamžite chápaná hlavne politicky, lebo sa nám tu vlečie už dlho, ale povedzme si, že rozvodnenú rieku politika nezaujíma a poďme na to. Je pekné, že ministri na tlačovke hovorili, že nazhromaždili všetku dostupnú techniku, len to má jeden háčik. Tejto techniky nikdy nebude dosť a je to technika hlavne na záchranu ľudí, čo pri povodniach nestačí. Je super mať člny, vrtuľníky a transportéri, sme za to radi, ale pri povodniach sú dôležité mechanizmy ako najmä bágre a bágre a ešte raz bágre, potom ešte nákladné autá a nevyhnutná ľudská sila. Tu je potrebné povedať, že ministerstvo vnútra a okresné úrady neaktivovali techniku, ktorú majú určené podniky a nepožiadali súkromnú sféru o spoluprácu. Potom sa práce na zdolávaní povodní menia na záchranné práce, čo je škoda. Tu úplne zlyháva spolupráca súkromnej sféry a štátnych orgánov. Štát nikdy nemôže mať nakúpené dostatočné množstvo modernej a udržiavanej techniky na zdolávanie takejto pohromy, ale vie si ju objednať, vie nariadiť výkon prác a má na to vyhradené finančné prostriedky. Prečo sa ta nedeje, nik nevie.

Informovanie obyvateľstva. Myslím, že tu je najlepšie vidno, ako zaostávame za ostatným svetom, nie za ostatným vyspelým svetom ale všetkým naokolo. „Ak nemáš facebook, tak zomri“, asi takto by sa dal charakterizovať celý informačný systém v SR. Starostovia a občania si zdieľajú informácie na tejto sociálnej sieti a ďalej nič. Možno sa to zdá, že je to dostatočné, ale čo ak práve spíte alebo ste na návšteve alebo si zachraňujete majetok, máte čas aj vtedy pozerať, čo sa Vám deje za chrbtom a na sociálnej sieti? Dobrým príkladom boli Malacky, kde sa trhala hrádza na rybníku vo vojenských lesoch a nik nemohol predpokladať, že to dopadne dobre. Avšak informácia na webovej stránke žiadna, cez obecný rozhlas nič a cez SMS správu tiež nič. Informáciu sa mnohí Malačania dozvedeli až večer v televíznych správach, pre mňa dosť neskoro. Informovanie obyvateľstva cez SMS správy podľa okamžitej polohy mobilu je dnes už bežným štandardom a dúfam, že príde aj k nám, na Slovensko.

Prevencia? Čistenie riek a potokov je strašne nákladný proces, robí sa, ale nestíha sa všetko. Nechcem chrániť vodohospodárske podniky alebo vodárne, mám na nich svoj názor, toto je len apel na všetkých ľudí, na každého z nás, ak k tomu neprispejeme svojou troškou do mlyna, voda nám to vráti aj s úrokmi. Budovanie suchých poldrov v SR zaostáva, územné plány na to často nemyslia alebo vyhráva developer, opäť sa vraciam k územnoplánovacej dokumentácii mesta, je potrebné na to myslieť a rozprávať sa o tom a ľuďom v obciach jasne hovoriť, tu nestavajte, toto je záplavové územie. Možno by pomohli informačné tabule.

Ďalším bodom úzko sa viažucim k predchádzajúcemu sú vsakovacie systémy. Nerozumiem tomu, prečo ministerstvo životného prostredia už dávno nevypísalo výzvu pre vlastníkov nehnuteľností pre budovanie vsakovacích systémov. Je jasné, že na kamenistom severe to nie je uplatniteľné, ale v širokom pásme juhu SR je to systém, ktorý by vedel pomôcť. Žeby niečo z plánu obnovy aj pre ľudí?

Krátko sa ešte vrátim hrdinovi z Čadce, ktorý sa viackrát objavil v televíznych záberoch ako pomocou bágra uvoľňuje ohrozené mosty od naplavených stromov a skál. Obdivujem, máme byť stále na čo hrdí, že u nás žijú takýto hrdinskí ľudia, ale kde v tom čase boli záchranné zložky, prečo vlastne tento človek nebol istení členom HaZZ, nerozumiem. Mňa tiež povodne pracovne zasiahli a pracoval som celý víkend a ocitol som sa aj v Stupave. Videl som, ako ľudia bez istenia a pomoci si vyťahovali veci z rozbúreného potoka. Nie, hasiči nemôžu byť všade, ale prechádzať postupne zasiahnuté miesta by malo byť asi samozrejmosťou a keď nie pomôcť, tak aspoň inštruovať ľudí, že bez istenia ani krok do vody.

Povodne, budú sa vracať, a nielen povodne, zvyšuje sa nám počet obrázkov s tornádami, s víchricami, priemyselnými haváriami. Je to najmä na samosprávach a vláde SR ako nás pripravia, ako pripravia funkčné prostredie na zdolávanie mimoriadnych situácii. Buď pôjdeme tomu v ústrety alebo nás to zmetie.