Trilógia o ráne a ránach
Ráno v aute
Ráno v aute
mám v ústach chuť,
aj keď som si umyl zuby, čudné?
možno je z včerajších raňajok, obeda či spoločného večera,
keď sme boli spolu.
mám v ústach chuť,
je okrúhla a nenápadne plachá, sedí na jazyku
a zarýva sa do pamäti a rúk.
mám v ústach chuť,
je z teba, moje ústa boli na (pri) všetkom
čo na tebe vyčnievalo alebo sa mi schovávalo.
mám v ústach chuť,
možno by si mi mala chutiť zakaždým inak,
a možno by mala byť rovnaká a rovnako…
mám v ústach chuť,
je rovnaká na podnebí ako na lícach
je rovnaká ako ty dolu, vykričaná a nenápadne tichá
mám v ústach chuť,
nevypľujem ju, ani nezjem
obliznem ťa ňou večer ako tvoj väzeň.
mám v ústach chuť
a keď si na ňu spomeniem
prídem za tebou.
Ráno v kúpeľni
Urobme sanitárne opatrenia, nech je všetko čisté!
Vodný kameň rastie z opakovaní,
umelohmotné frutti di mare poukladané na vani,
vypľúvaš z úst, všetko čo sa ti snívalo
a dôkladne drhneš, nech vyženieš všetko.
Studené umývadlo sa ti smeje a pije
vodu tečúcu akoby dookola.
Vypľúvaš to, čo si nevypľul večer.
V skrinke sa schováva tvoja žena v práci,
tmavé hrebene a okrúhle vatové tampóny
sa s tebou rozprávajú, celkom otvorene.
Láska je ukrytá v uteráku, príkladne mäkkom,
čistom a pre všetkých, ktorí prídu.
Opretý o umývadlo ako v bare
hľadia na mňa flakóny pyšne, cudzo a podmanivo
berú si zo mňa moje ja a pokrývajú ho nánosom
niečoho žiadúceho, potrebného.
Chlpy a sekréty už odniesla voda ako nahromadené zlo,
si krásny, príťažlivý, úspešný…
Ešte si to urobím a utekám.
Jedno ráno
Každé ráno jedávam jablko,
aj so šupkou, umyté alebo neumyté.
Prízemnú hmlu, ktorá predsa nemôže byť prízemná,
naberám veľkou lyžicou,
nohy mám z toho celkom zablatené
a po dlhom vlákne pavučiny steká jedna kvapka
až neviem kam, a až tam ju obliznem.
O volant si opieram hlavu, zívam,
oholený až na kosť nadávam alebo spievam.
Zima je mi na tie nohy,
sú zapletené ako sladké telo vianočky.
Keby srnky vedeli, že soľ už nie je nad zlato
celkom inak by sa správali,
už nemá význam ich loviť, iba ich ledabolo zabíjame.
Čo môže byť tak dôležité, dôležitejšie ako život?
Asi hocičo.
Takto veru začínam deň,
aký potom môže byť?
Celá debata | RSS tejto debaty