Vošiel som do vedľajších dverí
počujem kvapkať vodu
na okraji lesa, kde sú mladé stromy
vošiel som do vedľajších dverí
líška s medveďom sŕkali z jedného pohára
veverička hrala na bicie
a voda tiekla potokom
vošiel som do vedľajších dverí
nevediac, čo robím
zožrali ma chrústy na prahu
ako feromónovú návnadu
vošiel som do vedľajších dverí
snáď pre voľné kapacity
svetlé tmavým okrom prekryté
úzke mokré listy paprade
vošiel som do vedľajších dverí
neklopal som, nevedel som
pustili mi žilou neveľkou
fľaša ostala prázdna, ani chipsy neboli
vošiel som do vedľajších dverí
bola tam celá zoo
chlpy, pysky, mrmlanie, rohy a kopytá
maximálne výšky a žiadne minimá
vošiel som do vedľajších dverí
a nikomu som sa nezdôveril
so svojimi tajomstvami
všetci ich vedeli, mali rovnaké zlozvyky…
Otroci „K – siete“
pieskové mravce cestujúce cez optické vlákna
vyjedajú omrvinky, mŕtvu kožu a spadnuté vlasy
spomedzi čiernych klávesov
stavajú termitiská v hlavách postavené na ruby
nad ránom usínajú väčšie a silnejšie
v ospalých osamotených kútoch,
kde sa červy živia molitanom zo stoličiek
a matracov zohrievaných ľudským teplom,
každý si môže hovoriť, čo len chce
mastné obaly naskladané jeden na druhý
kradnú milimeter po milimetri deň, úsmev
nezastaviteľná armáda malých tvorov
pohlcujúca človeka zvnútra až po samý okraj pravdy
nie je to vymyslené, prišlo to samo
od lásky k sebe samému, ktorá je nad všetko
vymyslené lykožrúty cicajú šťavu zo stromov
nechávajú za sebou lesy bez duše a štebotu vtákov,
kôre chýbajú dotyky a očiam svieža zelená
zablúdení ako slimáky vo vysokej tráve
ani človek, ani robot, plazia sa pomedzi steblá
s dvojitými ústami, ktoré sa naplno otvárajú
na signál od modrého svetla a prepotených dlaní
pohlcujú sa navzájom a rastú zo seba samého
schémy sú vopred dané, algoritmus je už ušitý
zo siete už nevypadneš, budeš už len tkať a tkať…
Celá debata | RSS tejto debaty