Založ si blog

Bratislavskými galériami_jún

Vedľajšie účinky rôznych vynálezov, dejov či skutočností sú niekedy z dlhodobého hľadiska oveľa silnejšie a intenzívnejšie ako prvotný dopad. Pomaly sa šíria až kým nenájdu spoločný efekt s inými vedľajšími účinkami a potom vedia interferovať, ničiť, obracať na ruby ustálené skutočnosti, prinášať objavy či vynárať sa ako duchovia z našich automatov na kávu. Ale minule sa mi zapáčil aj jeden veľmi pekný, kladný, estetický vedľajší účinok bezpečnostných pásov v osobných autách, myslím, že ženské prsia vedia tieto pásy naozaj posunúť do popredia myšlienok o kráse.

Dot. Contemporary Art Gallery: názov „Gender brand“, autori Lucia Dovičáková, Mária Matrková, Ivana Šáteková, Viktor Fuček, Tomáš Nemec, Martin Piaček, Viliam Slaminka, trvanie 22.5. – 10.6.2018. Prestávajú ma tieto kolektívne výstavy v DOTe baviť. Kurátor povyberá diela od autorov, ktorých asi pozná a zoženie k tomu podporu fondu, napíše predslov, zídu sa aktéri, porozprávajú sa a karavána ide ďalej. Myslíte si, že keď T. Nemec tvoril nahý pri zrkadle autoportrét (V zrkadle) myslel na Istanbulský dohovor či gender ideológiu alebo porušovanie rovnoprávnosti mužov a žien? Neviem. Hľadanie odrazov celospoločenských problémov vo vybraných dielach mi v tomto prípade pripadá ako komentovanie dobových diel za čias socialistického realizmu. Dá sa spájať Machatovej intimita a detail s údernosťou, čiernobielou ostrou satirou a akcentom Dovičákovej? Isteže dá, ale skombinovať to ešte s homosexualitou p. Nemca a Slaminkou túžbou po vyzdvihnutí ženského tela na piedestál, na ktorý patrí, asi ťažko. Škoda, že video performance p. Fučeka som si už neužil, zrejme sa pokazil stroj alebo to premietajú len pre vyvolených J Páčili sa mi diela Márie Matrkovej, videl som jej diela iba na nete, realita bola príjemná. Ale prišla letná (jarná) búrka a tak som sa chvíľu v podzemí ešte zdržal, zastavil som sa až pri soškách Ivany Šátekovej, chcel by som jej sošky vidieť vo väčších rozmeroch, inak dobré. Prestalo pršať, idem von, nech nemám v hlave taký zmätok.

Galéria 19: názov výstavy  a autor „Ladislav Vychodil“, trvanie 18.5. – 1.7.2018. Výstava skoro pre všetkých: pre deti, ktoré sa budú chcieť hrať, pre modelárov, ktorí budú chcieť vyštudovať  scénografiu, pre všetkých, ktorí chodia do divadla (zas toľko ich nie je, aby sa nepomestili do galérie), pre montérov a konštruktérov, pre stavbárov, pre…. Ja sám som ostal ohromený, nevedel som, že historické návrhy divadelných scén sú archivované, sú spracované do takých detailov a vôbec. Celá výstava je venovaná jednému zo zakladateľov slovenskej (československej) scénografie Ladislavovi Vychodilovi. Výstavu tvoria najmä nádherné makety divadelných scén a kresby k týmto maketám. Na chvíľu máte pocit, že sa ocitáte priamo na javisku, predstavujete si mini hercov, jednotlivé dejové línie, ako to asi na ľudí pôsobilo. Pomôžem si trošku úryvkom od kurátora “Vychodil obnovoval princípy, ktoré si overil v prvej tvorivej perióde a vo veľkej miere ich obohatil o výrazové vlastnosti materiálov  – kovové a plastové fólie, zrkadlá, drôty, tkaniny, kresba vláknom, gumou, drôtom… a overoval ich schopnosť niesť dramatický náboj,  vytvárať atmosféru a asociatívne väzby“. Nesmierne pekná a zaujímavá výstava, naozaj odporúčam pre už spomínané široké spektrum divákov vrátane detí.

White & Weiss galéria: názov výstavy „Transformery“, autor Erik Binder, trvanie 15.5. – 6.7.2018. Cestou do galérie som stretol dvoch bezdomovcov, ako tlačili nákupný vozík plný druhotných surovín v zámere ekologizácie našej planéty. To som ešte netušil, že išli z výstavy alebo na výstavu Erika Bindera. Čo k tejto ready made inštalácii povedať vo všeobecnosti, aké prídavné mená pripojiť. Keďže aj on používa opotrebované veci, aj ja skúsim opotrebované frázy, ako napr. na výstave treba hľadať nové kontexty či významy starých vecí, ekologický prístup, zamyslenie sa nad spotrebou, odpad zmenení na umenie, atď. Ale mne sa zdala výstava úprimná, tichá a pokojná, dosť zvláštne na miestnosť plnú bordelu. Ale, čo si ma najviac podmanilo boli jeho modlivky či votrelci vyrobení zo svetiel osobných áut so svietiacimi očičkami a ešte nočné fotografie s poletujúci nočnými motýľmi, ktorých krídla sú opäť zo svetiel osobných áut (asi je potrebné to vidieť, aby sme sa chápali). Protirečenie, nočný motýľ letiaci za svetlom je sám svetlom, ktoré je opotrebované, je súčasťou nášho náhliaceho sa auta domov za svetlom našej izby. Vynikajúca myšlienka, možno preto, že nie je ready made. Trošku k Erikovi Binderovi, len jedna vetička pre tých, ktorí majú tak málo znalostí ako ja, tento autor, nielenže tvorí z odpadových vecí, ale sa aj nimi obklopuje, jeho ateliér je plný týchto vecí a na prvý pohľad je jasné, že detektíva Monka by z tohto neporiadku namieste trafil šľak. Snáď preto sa Vám bude zdať táto výstava príjemná, plná, čudná a zaujímavá. A ešte si doprajem jednu bodku na záver, zoberte si z výstavy buletin, je v nej úžasná básnička od Erika B.

SODA gallery of contemporary art: názov výstavy „Stratená forma / Blind mould“, autori Juraj a Matej Gavula, trvanie 18.5. – 15.6.2018. Zrejme otec a syn (Juraj – 1942, Matej – 1972) v spoločnej výstave. Výstav klasickej sochárskej práce nebýva až toľko, tak som rád, že som to videl. Ako vonku fúkal predbúrkový vietor a z ríny kvapkala na stenu galérie dažďová v pohybe voda, v galérii je ticho a mramorovo pokojne. Možno by som sa mohol venovať každému objektu zvlášť, alebo najskôr otcovi a potom synovi, ale nechce sa mi. Hneď ako vojdete Vás upúta v pozadí umiestnená obrovská akoby lupa (objekt zo skla a digitálnej tlače zobrazujúci bubliny vo vode) a máte chuť ihneď k nemu ísť div, že nezakopnete na zemi uložené jednotlivé diela. Mramor ako samotný materiál budí vo mne rôzne predstavy a hlavne predsudky, preto mi chvíľu trvá, kým sa cez to dostanem a začnem vstrebávať energiu (Energia, 1980) a jednotlivé línie do kameňa vytesané. Letnú atmosféru podčiarkuje dielo Prsník ako pripomienka horúcich dní a erotiky s tým spojenej a tiež Detail katedrály ako tieňa, ktorý v týchto dňoch hľadáme, či už z dôvodu tepla či páchania prílišnej erotiky. K moru a letu nás ešte dotiahne dielo Mušla (mimochodom naozaj vydarené) a z Gruntu spokojný môžete ísť domov, ak Vás nebude baviť pozerať sa video na mini monitore. Mám dve pripomienky, chýbala mi na dvore nejaká impozantná upútavka k výstave (a títo dvaja sochári majú v tomto smere čo ponúknuť) a nie je dielo Energia pootočené o 90 stupňov? Takže ak ide letná búrka, rýchlo sa choďte schovať do Sody na chvíľu pri mramore.

Čin Čin galéria: názov výstavy „MestSKá krajina Lab“, autor Rastislav Sedlačík, trvanie 5.6. – 27.7.2018. Dobre a ľahko sa mi píše o výstavách v tejto galérii, vždy je tam niečo iné a malý priestor galérie vedia často pretvoriť umelci k obrazu svojmu. Napríklad teraz je k výstave položená i nová podlaha, ktorá obsahuje názvy diel a dotvára celkovú atmosféru výstavy, hneď je tu zjavná dobrá spolupráca všetkých troch (štyroch) galeristka – kurátor – umelec (- architekt). To vždy poteší. Skôr než poviem, čo je predmetom výstavy, musím konštatovať, že som odchádzal s otázkou, čo je vlastne na tých obrazoch podstatné. A teraz k dielam, autor sa zaoberá prakticky stále počas svojej tvorby mestskou krajinou, úplne konkrétne najmä „činžákovou“ krajinou a od diel na ktorých je táto poloha celkom zjavná, postupne redukuje a redukuje, až sa dostáva k veciam, kde nie je jasné, že predmetom zobrazenia je mestská krajina ale je abstrahovaná iba nejaká myšlienka či svetelný odraz. A ďalšou a hlavnou kapitolou tejto výstavy je práve odraz – na výstave pomenovaný ako odtlačok krajiny – séria diel s názvom „Lapače“. Kurátor píše, že je to „odtlačok možnej vizuálnej skúsenosti mestskej krajiny“. R. Sedláček niektoré veľkoplošné maľby po ich vytvorení necháva nezaschnuté vonku a následne prilepené nálety sú onou stopou krajiny, ďalej zachytáva v plexisklových kvádroch nálety tvorené známymi chumáčmi z topoľov či oplodia lipy, podľa umiestnenia samotného lapača. Trošku mi chýba topografia k jednotlivým lapačom, myslím, že odtlačok – odraz krajiny má vždy presné miesto a čas, bez toho je neadresný, nepresný, či pre mňa bez kontextu, čo pri lapačoch je naozaj podstatné. Aby to bolo pochopiteľné i po pár rokoch. Ešte na chvíľku sa vrátim k samotnej inštalácii diel, ktoré sú zavesené na strope a vytvárajú panelákovú atmosféru, čo sa mi dosť páčilo. Výstava bude dlho k dispozícii, dá sa na to pozerať.

ZAHORIAN & VAN ESPEN galéria: názov výstavy „Zátišie“, autorka Kateřina Vincourová, trvanie 10.5. – 28.6.2018. Poviem úprimne, dve veci ma voviedli na túto výstavu, zlé počasie a znalosť, že K. Vincourová je laureátka ceny J. Chalupeckého (raz neviem, prečo som si to pamätal). Stredobodom výstavy je dielo „Odložená“, je naozaj super, hneď z kraja napíšem, že strašne láka k vlastnému dotvoreniu, k zásahu zo strany diváka, škoda, že takáto interakcia tu nie je dovolená (možno si niektorí navštívili Danubianu a tam vystavených manekýnov, ktorí sa po(d)pisovali návštevníkmi). Objekt je tvorený nadrozmernou bielou hlavou postavenou na dvoch stolíkoch, z ktorej sa rinú vlasy vytvorené z čiernych lán líniovo do priestoru, objekt pôsobí melancholicky, nežne, intímne a máte chuť sa ho dotýkať, nejako podmanivo vás volá k sebe. Už len kvôli tomu sa sem oplatí prísť. Ďalším objektom, ktorý sa mi páčil je pod názvom „Bez tíže spravedlnosti“ – malý dotvorený vešiak na stene. Ďalej tu nájdeme transparenty tvorené fotografiami – zväčšeninami tetovaní na tele, ako kritika k súčasnému konzumnému svetu, jeho narábaním s ľudským telom, čo je vlastne hlavný motív výstavy. Vincourová sa rada hrá s gestami, naznačením, asociáciami na telo, na čo využíva rôzne druhy materiálov. Je vynaliezavá, kombinuje a to čo vidí, rada parafrázuje, je hravo kritická a to ma na nej baví. A povedal by som, konečne vystavuje i v SR.

Básničky VI.

29.09.2023

Ráno IIIa.3 dvadsaťštyri hodinoví ľudia klepú na okná ešte poskakujem v záhrade plnej balónov nadýchnem sa z vankúša spomienok je čas na čaj a prvú predpoveď počasia v real- timovej databáze mojich myšlienok začínam generovať obvyklé hlúposti obraz dnešného dňa sa na jeden displej nezmestí vírim prach a príležitosti, niečo na mňa sadne [...]

Bilboardy – náš duševný smog

24.08.2023

Bilboardy – náš duševný smog premnožený pri príležitosti volieb tých, z ktorých niektorí povedú našu krajinu: Demokrati: „Demokrati spájajú“ – rozpojiť, spojiť, rozpojiť, spojiť, rozpojiť, spojiť, kto si trúfne odhadnúť v akej fáze (roz)spájania budú po voľbách, alebo dva mesiace po nich. Republika: „Mimovládkam ani cent“ – neverte im, že nevedia [...]

Básničky V.

19.05.2023

Večer je pomarančový večer vyrušuje ma neustále kolísanie vody z trička presvitá celý svet zobudil som ťa, aby si zaspala vták bije zobákom o sklo moje srdce bije ako čineli dnes sa všetky čmeliaky zbláznili lietali ako drony a chytili nás podvečer v posteli Rajská záhrada chovajú ma vo vysokom dome, možno na slaninu možno na výkon práce okná [...]

forró, fico, galanta

Člen predsedníctva Aliancie: Pellegriniho podporil len Forró, nie celá strana. Inak sa to čítať nedá

29.03.2024 12:00

Szabolcs Mózes pre Pravdu uviedol, že ich rozhodnutie Krisztiána Forróa zaskočilo.

Jaroslav Naď

Naď: Najväčšou výzvou pre NATO bude odolať dezinformačným útokom

29.03.2024 11:47

Podľahnutie premysleným kampaniam, na ktoré je podľa štatistík Slovensko náchylné, môže podľa Naďa oslabiť celkovú dôveru v NATO a Alianciu samotnú.

mimoriadne1, mim1, zemetrasenie, seizmograf

Juhozápad Grécka zasiahlo pomerne silné zemetrasenie

29.03.2024 11:04

Otrasy bolo cítiť aj na Kréte a v Aténach.

Poľsko, NATO

Odborníci: Jednostranným vyslaním vojakov sa nestane celé NATO účastníkom vojny

29.03.2024 10:25

Na zatiaľ nepublikovanú správu nemeckých odborníkov sa odvoláva agentúra DPA.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 32
Celková čítanosť: 51541x
Priemerná čítanosť článkov: 1611x

Autor blogu

Kategórie